Vademecum zdravej výživy
MUDr. Peter MINÁRIK

Táto kniha je pozvánkou pre všetkých ľudí, ktorí sa práve rozhodujú pre pozitívnu zmenu svojho života. Slovo „vademecum“ pochádza z latinčiny a znamená „zober ma s“. „Vezmi ma so sebou na cestu“ ­– v tomto prípade na cestu k zdraviu a aktívnemu životnému štýlu. Lebo toto je cesta, a to cesta na celý život. Nie je to tak, ako si to mnohí ľudia predstavujú: že si budú chvíľu odriekať to, čo im chutí, a potom už budú stále zdraví. Tak to totiž nefunguje.

Bol by som rád, keby každý človek, ktorý zoberie do rúk túto knihu a prečíta ju do konca, pochopil, že nie je jedno, čo si po celý život kladie do úst. Že je v jeho vlastnom záujme, aby poznal overené a neskreslené informácie o tom, čo je dobré jesť a čomu sa má na tanieri radšej vyhnúť. Základná otázka znie: Čo je zdravá výživa? Pretože ľudia dostávajú z internetu a časopisov rôzne dezinformácie, preberajú škodlivé mýty o stravovaní.

Zhromaždil som medicínsky overené fakty, výsledky mnohých klinických štúdií, názory renomovaných lekárskych kapacít z celého sveta. Tieto rady v kocke by vám mal povedať váš lekár, keby ste mali dosť času hovoriť spolu o tom, ako máte zdravšie žiť. Je možné, že veční pochybovači budú mať voči niektorým faktom námietky. Vždy sa nájdu nihilisti, ktorí si spochybňovaním a relativizovaním všetkého len racionalizujú nechuť meniť svoj štýl stravovania, pretože lipnú na spôsobe života, na ktorý si zvykli, a nechce sa im ho zmeniť, aj keď tušia, že im škodí. Ten, kto chce prestať škodiť sám sebe, tu nájde univerzálne platné fakty. Zorientuje sa v spleti často protichodných informácií, uvedomí si, aké silné, a pritom nepravdivé sú mnohé mýty o stravovaní.

Okrem štipky teórie získa aj praktické rady: ako zostaviť zdravý jedálníček nielen pre seba, ale aj pre celú rodinu, ako nakupovať potraviny a čomu dávať prednosť, naučí sa čítať nutričné informácie na obaloch potravín, pochopí, čo je pre jeho zdravie podstatné. Možno si poviete: Veď to nie sú žiadne zázraky! Nie, naozaj nie sú. Aj moji pacienti mi často hovoria, že moje rady pre nich nie sú nové, a mnohým sa zdá, že to všetko vedia. Keby to však naozaj vedeli a správali sa podľa zásad zdravej životosprávy, nemali by tie zdravotné problémy, s ktorými za mnou prišli. Nevyhadzovali by zbytočne peniaze za rôzne „zázračné“ prípravky, ktoré im sľubujú zlepšenie zdravia, radšej by si za tie isté peniaze kúpili viac zeleniny a ovocia.

Poznali by desať jednoduchých zásad, ktoré platia univerzálne i na prevenciu, i na liečbu najhrozivejších civilizačných chorôb. Vedeli by, že to isté, čo platí na cukrovku či obezitu, platí i pre srdcové choroby a rakovinu. A hlavne by podľa týchto zásad aj žili. Ľudia nevedia – alebo ak aj vedia, neuvedomujú si dostatočne, čo znamená, keď im lekár povie, že obéznemu človeku hrozí vyššie riziko rakoviny. Znamená to, že keď priberú, sami si zvýšia pravdepodobnosť tejto diagnózy. To isté je, ak fajčia. Keď im to hovorím, často počujem: Ale ja som poznal nefajčiara, ktorý dostal rakovinu pľúc, a tuhého fajčiara, ktorý jedol slaninu a dožil sa deväťdesiatky, ba aj štíhleho človeka, ktorý umrel na rakovinu. Je to taký sebaobranný mechanizmus. Áno, nepochybujem, že niekoho takého môže každý z nás poznať. Sú to však ojedinelé prípady. Nakoniec, štatistiky chorobnosti a úmrtnosti hovoria niečo iné.

Veľakrát som videl, ako sa taký človek spamätal až po šoku z vážnej diagnózy. Počuje, že má rakovinu, a zrazu sa zaujíma, čo má robiť, aby sa vyliečil. Cukrovkár je zrazu schopný jesť kyslú kapustu a grapefruity, ktoré predtým odmietal. Všetci poznáme príslovie: Zvyk je železná košeľa. A on naozaj je železný, ťažko sa ho zbavujeme, aj keď nám škodí. Preto je dôležité od malička učiť deti dobrým zvykom: že majú jesť veľa zeleniny, že sa majú hýbať, že orechy sú lepšie ako čipsy. Ten, kto si v detstve zafixuje nesprávne stravovacie návyky, ako dospelý sa ich zbavuje veľmi ťažko. Zvykol si na pôžitok, ktorý mu prináša nezdravé jedlo, a nevie sa ho len tak ľahko vzdať. Sú pacienti, ktorým poviem, že pri ich diagnóze nesmú jesť mastné klobásy, a oni ich bez problémov prestanú jesť. No niekto to nedokáže. Tomu poradím, aby si aspoň dával menšie porcie a dopĺňal ich veľkým tanierom zeleninového šalátu – že veľká dávka antioxidantov azda aspoň trošku vyrovná negatívny dopad takej klobásy na jeho cievy. Aj to je lepšie ako nič. Ľudia sa často vyhovárajú na genetiku. Áno, vplyv genetiky je silný. Ale mnohé veci sa prejavia až v kombinácii nepriaznivej genetiky a nezdravého životného štýlu. Medicínska veda dokázala, že každý tretí človek s rakovinou mohol byť zdravý, keby sa bol ináč stravoval a zdravšie žil. Predstavte si zástup 100-tisíc ľudí chorých na rakovinu. A tretina z nich, teda 30-tisíc ľudí, si za to môže sama. To je obrovské množstvo!

Druhá vec je náročná doba, v ktorej žijeme, stres, sedavý spôsob života. Nahovárame si, že nemáme čas žiť zdravo tu a teraz, že až potom… A tak celý deň ledva niečo zhltneme a večer si všetko vynahradíme. Že by zdravie malo byť najvyššou prioritou, to vie teoreticky každý. V konkrétnej situácii sú naše priority, žiaľ, často iné. Chcel by som na záver zdôrazniť dve veci. Po prvé, že je veľmi dôležité budovať už od detstva vedomie, že človek je sám zodpovedný za svoje zdravie. A po druhé, že správne informácie sú základ. Aj štát tu má obrovské rezervy. Vo francúzskej televízii som videl, že na spravodajskom kanáli, ako je naša TA3 alebo svetová CNN, „bežali“ v titulkoch okrem noviniek zo sveta aj stručné rady o stravovaní. Tak môže vyzerať jedno z políčok celkovej mozaiky. Čo sa štátu týka, najjednoduchším a najefektívnejším opatrením by bolo zaviesť zdravú výživu a zdravý životný štýl ako neklasifikovaný povinný predmet už na prvom stupni základných škôl – aby deti vedeli, čo to je zdravý nákup, zdravé varenie, a to aj tie, ktoré o tom doma nič nepočujú. Aby z nich vyrástli dospelí ľudia, ktorí si budú zodpovedne vyberať to, čo budú mať na tanieri, a ktorí nebudú špekulovať, či čosi platí, alebo nie, ale proste si tú zeleninu do stravy každý deň dodajú.

Ľudia neveria tomu, že by zmena ich životného štýlu mohla tak prudko zlepšiť kvalitu ich zdravia. Aj ja viem, že každý z nás má čosi ako čiaru života, a tá sa nedá predĺžiť. Ale ak sabotujeme svoje zdravie, určite sa skráti. Rady, ktoré nájdete v tejto knihe, môžu prispieť k tomu, aby sme si zo života zbytočne neodkrajovali. Aby sme sa dožili toľko, na koľko z hľadiska genetiky máme predpoklady. A aby náš život mal aj istú kvalitu, aby sa nestal utrpením z choroby, ale aby sme mali radosť z každého dňa. No platí aj to, že nič nie je absolútne zakázané.

Nepropagujem žiadne ortodoxné názory, žiaden výživový fundamentalizmus. Som za to, aby sme sa zbavili čierno-bieleho pohľadu na výživu. Áno, sú potraviny, ktoré sú pre naše zdravie lepšie, a iné, ktoré sú horšie. Ale žiadne nie sú zakázané. Zažil som na obezitologickom kongrese kolegu, ktorý mával tatrankou a hovoril, že aj tú tatranku si človek môže občas dať, len musí preto niečo urobiť. To „niečo“ znamená zvýšiť pohybovú aktivitu. On to tak pekne nazval: Dobehnite si po ňu. Odvtedy aj ja hovorievam svojim pacientom: Ste pozvaní na svadbu? Čaká vás hostina plná lákadiel? Dobehnite si po ne. Vybicyklujte a vybehajte ich.

MUDr. Peter MINÁRIK